MÁJOVÝ A JÚNOVÝ TULIPÁN ako súčasť MF Divadelná Nitra 24
Medzinárodny festival Divadelná Nitra sa tento rok konal o pól roka skôr, a preto aj prípravy podujatí boli hektické. A tak sa projekt Darujem ti tulipán popasoval “na dvojo”. Májovým tulipánom v Bratislave a Júnovým tulipánom v Nitre. Na oboch akciách deti projektu navštívili festivalové divadlo: Zbojník a gašparko a Hlava v hlave, tie bratislavské zrakovo postihnuté si navyše riadne zabubnovali a vidiace nitrianske deti zas mohli zažit objekt Black Box, chôdzu s bielou palicou a výtvarný workshop. A tak dni okolo Dňa detí boli pre obe skupiny detí oslávené kultúrou a tvorivosťou.
BIELY TULIPÁN A KRÁSNY NOVÝ ROK
Radostné vianočné sviatky a všetko najlepšie do Nového roku si bratislavské a nitrianske deti tradične koncom roka popriali na podujatí Biely tulipán. V Klube Darujem ti tulipán v Bratislave rozdával sv. Mikuláš darčeky, deti si zaspievali Tichú noc a potom vôbec nie potichu – sa rozbláznili na ohlušujúcej bubnovačke. Nevadilo nikomu, veď Vianoce sú o radosti.
Tulipán a Black Box na Divadelnej Nitre 23
Zrakovo postihnuté, vidiace a deti ukrajinských odídencov sa opäť stretli. Na Divadelnej Nitre je celodenný zájazd Septembrový tulipán vždy prvou akciou začínajúceho festivalu. A tento raz zároveň posledným horúcim dňom pred prichádzajúcimi lejakmi. Výtvarný workshop, dobré pohostenie, bubnovačka so skupinou Jamadan a pri zapadajúcom slnku ešte aj koncert skupiny Funny Fellows. Ich parádne povznášajúci swing roztancoval divadelné námestie a špičkovo zavŕšil krásny prvý festivalový deň.
Májový tulipán a “snehové vločky” Nitra a Topoľčianky
A po týždni lejakov zrovna vo štvrtok – pršať prestalo. A tak vďaka prajnému počasiu bol 18. máj pre Májový tulipán parádnym dňom.
No nielen to. Veľká vďaka patrí ľuďom – všetkým – za prajné prijatie v nitianskom bode K7, za prepravu detí autobusmi, za zmrzlinu z Gio caffe, výborný obed v škole ZŠ kniežaťa Pribinu, za osobitnú prehliadku žrebčína v Topoľčiankach už po návštevných hodinách…
Lebo len s ľuďmi tak prajnými, s akými sa pri akciách projekt stretáva – sa krásny spoločný čas deti, ich radosť a zážitok – môžu diať.
Na Májovom tulipane sa už tradične stretli deti z Bratislavy a z Nitry. Tento raz v Nitre. Deti sa opäť pomenili. Hlavne tie nitrianske sú nové, tretiaci. Vystriedali ako už mnoho krát predtým v 20 ročnom ! projekte tých starších, čo prešli na druhý stupeň.
Malí z Nitry a nevidiaci aj takmer nevidiaci, malí aj veľkí z Bratislavy prišli do bodu K7 na divadlo a aj na tvorivý workhop. Po dobrom obede potom do Topoľčianok do žrebčína na biele lipicány, huculské kone či plnokrvníky.
Deti sú krehšie, plachšie. Akoby sa pomalšie tešili. Či tie dva pandemické roky izolácie, a či už generačne – sú naozaj – ako ich pomenúva názvoslovie generácií – “snehové vločky”.
Z mnohých postupne zverejňovaných dát sa dozvedáme skľučujúce fakty o dôsledkoch pandémie na deti. Vyspelé štáty už navrhujú opatrenia, ako zamedziť novému fenoménu – hikikomori – vyhľadávaniu samoty, sociálnej izolácii, strate chuti riešiť veci spoločne, vystačiť si žiť samému len vo virtuálnom svete.
Veď už len predstava, čo znamenajú dva roky izolácie počas kovidu v živote dieťaťa je hrozivá. Tie dva roky je možno aj desať rokov života dospelého!
A tak veselé a múdre divadlo, spoločný rozhovor o našom svete, farebný workshop, pohladenie bielych koníkov, či spoločné bubnovaie sú dobrou cestou, ako deti rozohrievať, či skôr ako “snehove vločky” rozmrazovať.
…aby ten ich mobil, či tablet nebol lepším priateľom ako reálny a fajn spolužiak Jano.
BIELY TULIPÁN 22
Mikulášsko – vianočné stretnutie detí projektu BIELY TULIPÁN sa po dvoch pandemických rokoch konečne mohlo konať v interiéri Klubu Darujem ti tulipán na Svrčej v Bratislave. A konečne mohli prísť za nevidiacimi aj vidiace nitrianske deti projektu.
A tak už 13-ty raz sa stretli deti, aby si spoločne zaspievali, aby sa schuti porozprávali a radovali sa z červených adventných „kinder parkiet“ – darčekov, ktoré priniesol v červenom vreci verne červeno-zlato odetý biskup sv. Mikuláš. A Biely tulipán sa zrazu zmenil na červený.
Radujeme sa, že ani počas dvoch rokov pandemických zákazov stretávania sa – sa 15-ročná tradícia akcie Biely tulipán – neprerušila. Minulý rok dostali deti kvôli zákazu vstupu do škôl červené vrece s balíčkami „cez dvere“ a rok predtým sa konal Mikuláš pod balkónmi Vtedy si deti červené vrece vytiahli po lane fasádou internátu na balkóny.
A tak jašenie sa detí, ich veselie a radosť tohtoročného bielo/červeného tulipánu bola po tých neveselých dvoch rokoch úľavou a vykúpením pre všetkých zúčastnených.
TENTO RAZ 12 STROMČEKOV NA VIANOČNEJ POHĹADNICI
Tradičná vianočná pohľadnica projektu Darujem ti tulipán vznikla aj tento rok. Už siedmym rokom reprezentuje pohľadnica kresieb zrakovo postihnutých deti projektu spoločnosť DELOITTE Slovensko. A tak po 12 anjeloch, 12 mesiačikoch, 12 rybičkách, 12 hviezdičkách, 12 vtáčikoch z rokov predošlých, tento rok svet obletela pohľadnica 12 stromčekov, ktoré už konečne nie online ako minulé dva roky – ale spoločne pripravili deti v Klube Darujem ti tulipán na Svrčej v Bratislave.
Tulipán na MF Divadelná Nitra 2022
Na tohtoročnom festivale sa po dvoch rokoch pandemických obmedzení projekt vracia do svojho pôvodného tvaru. Nevidiace deti z Bratislavy s vidiacimi deťmi z Nitry zažijú konečne spoločný tvorivý deň – Septembrový tulipán – a ako vždy ten prvý festivalový.
No predsa len nie je všetko tak, ako predtým. Už od marca 2022 projekt “tulipán” zapája do svojich aktivít aj ukrajinské deti. A na festivalových podujatiach ich spoločne privítame..
A potom sa aj rozlúčime.
S Thierrym Ebamom – deťmi milovaným africkým bubeníkom, ktorý viac ako desať rokov a ešte aj minulý festival, chorý a zoslabnutý, s tulipánovými deťmi na festivalovom námestí bubnoval. S Thierrym si už deti nezabubnujú. Poctou Thierrymu Ebamovi – pozdravom detí do jeho afrického neba budú pre svojho Thierryho deti bubnovať s Thierryho priateľmi z bubeníckej skupiny Jamadan.
Objekt Black Box výbeh – interaktívne prostredie pre vidiacich o nevidiacich – sa na fes-tivale Divadelná Nitra 2022 predstavuje širokej verejnosti už po siedmy raz. Interiér objektu sa po dvoch rokoch pandémie opäť vracia k pôvodnej verzii, kedy v úplnej tme vidiaci návštevník zažije „raňajky nevidiaceho“. Black Box vo výbehu, teda v exteriéri objektu predstavuje verejnosti: princíp Braillovho písma, chôdzu s bielou palicou, pocitový chodník, maxipuzzle TULIPLAND, výstavu prác zrakovo postihnutých detí TULIPÁNOVÉ OKNÁ a po prvý raz edukatívnu hračku pre nevidiace deti BRAILLÍK – unikátny slovenský startlab Martina Dvoreckého, s ktorého láskavým dovolením, projekt Darujem ti tulipán predstavuje hračku festivalovej verejnosti.
TULIPÁNOVÉ OKNÁ
Projekt pre zrakovo postihnuté deti sa po pandémii naplno rozbehol. Pripravili sme veľkú výstavu diel detí pre širokú verejnosť Tulipánové okná. Lebo nový priestor Asociácie Divadelná Nitra – BodK7 – na pešej zóne v Nitre ponúka ideálny priestor – galériu vo výkladoch.
A pri príležitosti výstavy Tulipánové okná sa 28.apríla 2022 uskutočnilo aj integračné tvorivé stretnutie detí zo ZŠ pre zrakovo postihnutých a vidiace deti zo ZŠ kniežaťa Pribinu z Nitry. Po dvoch rokoch sa tak deti projektu mohli spoločne “vidieť”, tvoriť a zažiť spoločný krásny a ešte aj slnečný deň.
Júnový Tulipán – tak predsa
Levandule, pamajorán, dúška, šalvia, paźítka – prudko zavoňali, keď sa veľká skupina dobrovoľníkov zo spoločnosti Deloitte Slovensko s vervou pustila do spustnutého pásu čuchovo a hmatovo identifikovatelných rastlín Záhonu pre nevidiacich pred ZŠ pre zrakovopostihnutých v Bratislave.
Skupina manažerov vyšla po prvý raz z domácich ofisov, kde boli viac ako rok zavretí na počítačoch a tešila sa, že konečne spolu a na vzduchu a v pohybe. A že pre postihnutých – 11. jún 2021.
Rastliny a rovnako tak deti tu v škole, prečkali rok bez našej opatery. Ak nepočítame opateru online, keď deti kreslili “na diaľku”.
Do obeda záhon stihli šikovní manažeri príkladne vyplieť, rastlinky dosadené, skalka obnovená, braillove tabuľky opravené – záhon ako zo škatuľky.
A hneď nato – presne podľa programu – vyšli pred školu v sprievode vychovávateľov skupinky detí s bielymi paličkami. Také ako rastlinky – vyrastené, iné – na nepoznanie iné.
Zvítali sme sa po roku dlhými objatiami, čo prinášali úľavu. A potom celú ohromnú radosť z prvej veľkej akcie dalo vyše 45 veľkých, maličkých, nevidiacich, či takmer nevidiacich detí do nadšeného tanca a ohlušujúceho bubnovania, až dunelo celé Líščie údolie. S ich milovaným africkým kamarátom Thierrym bubnovali a ujúkali ako v Afrike. O dušu spasenú.
Áno, tu v tulipáne je to o duši. Veď o čom inom, keď bariéry sú tu privysoké. To nebo, čo horko ťažko vidia či vôbec nevidia – vytancujú, rukami ho vytrieskajú na bubnoch a tak na chvíľu odletia vysoko a odľahčia svojím ťažkostiam.
Júnový tulipán po dvoch rokoch nútenej odmlky – bol rovnako pre deti, manažerov z nadnárodných ofisov, učiteľov, vychovávateľov ako aj pre organizátorov – horúci, radostný a jedinečný.
Nevidiaca Veronika Bajnóciová VIDEOVÝSTAVA
Video predstavuje prácu s hlinou Veroniky Bajnóciovej – fenomenálneho nevidiaceho dievčatka z projektu Darujem ti tulipán.
VIDEO TU.
Tulipán Túr a Tulipán online – VIDEOTÚR
Video je obrazovým záznamom z letnej cesty organizátorov za deťmi projektu v ich domovoch po celom Slovensku. VIDEO TU
Black Box výbeh, Tulipán online a Tulipán Túr Divadelná Nitra 2020
Aj napriek mimoriadnej dobe pandémie sa na Divadelnej Nitre 2020 predstavil projekt Darujem ti tulipán objekt pre vidiacich o nevidiacich – Black Box. Tento rok pod názvom Black Box výbeh, keďže kvôli pandemickým opatreniam preniesol aktivity z interiéru
objektu von a vnútro objektu využil na výstavu TULIPÁN ONLINE – výtvarné práce zrakovo postihnutých detí projektu počas 1. vlny pandémie spolu s videom z augustovej cesty organizátora za deťmi projektu po celom Slovensku – TULIPÁN TÚR.
Čítať viac...
Tulipán online a Tulipán Túr 2020
Letné putovanie organizátora a dobrovoľníkov projektu Darujem ti tulipán za zrakovo postihnutými deťmi projektu v ich domovoch po celom Slovensku – 19. -21. 8. 2020. Na začiatku marca sa, tak ako my všetci, aj deti
zo školy a internátu pre zrakovo postihnutých, rozutekali do bezpečia kvôli pandémii. Deti z tulipánu nám zmizli nevedno kam. Veď nikdy predtým sme nemuseli riešiť, kde majú internátne deti svoje rodiny, či trvalé bydlisko. Hľadanie bolo zdĺhavé, objavy prekvapivé: detské domovy, osady, aj chudoba, aj ťažké rodinné osudy, často bez možností akéhokoľvek, nie tak online spojenia.
Čítať viac...
No za štyri mesiace zatvorení doma, sme sa stali novou “tulipánovou” rodinou, omnoho rozmanitejšou a súdržnejšou ako predtým, lebo kvôli práci “na diaľku” sa chtiac nechtiac museli zapojiť rodičia, vychovávatelia, babky, súrodenci. A zapojili sa úžasne.
V takto v neľahkých mesiacoch vznikal TULIPÁN ONLINE – stovky rozhovorov, more krásnych farebných kresieb a výpovedí zo všetkých kútov Slovenska, ktoré nás všetkých cez spoločné online hodnotenie tešili, povzbudzovali a pobádali ísť ďalej. No napriek stoviek online spojení – chýbame si.
A takto následne vznikol projekt TULIPÁN TÚR – letná prázdninová cesta organizátora a dobrovoľníkov projektu Darujem ti tulipán po celom Slovensku za deťmi v ich domovoch, tých skutočných aj tých detských.
Práce detí z obdobia pandémie TULIPÁN ONLINE a videozostrih z TULIPÁN TÚR z putovania po Slovensku sa po prvý raz predstavia verejnosti v objekte BLACK BOX na MF Divadelná Nitra 2020 koncom septembra.
Tulipán Túr denník – 1. deň
Toľko vysnívana, toľko pripravovaná cesta po deťoch z “ tulipanu”! Je neuveriteľné, keď sa sen prelieva do skutočnosti! Naše trojdňové putovanie sa začína v slnečnom ráne v Petržalke s Veronkou a s Miškou a Verčinou mamou s plnou náručou darčekov
– “štafety” pre ostatné deti , balíkmi pre detské domovy a s plnou krabicou sošiek, ktoré nevidiaca Veronka pripravila pre kamarátov zo Svrčej, ktorých kvôli korone “ nevidela” od marca, a ktorých počas troch dní navštívime. Stretnutia pred panelákmi, na sidlisku vo Vrakuni Vaneska s babkou, v Ružinove Maťko s mamou, a aj v China town, kdesi v predmestskej spleti skladov a podivných firiem, kde sa z ubytovne vynoril prešťastný dojatý Samko, tiež s darčekmi pre ostatné deti, umne pobalenými obálkami, s mamou. Mamy a deti. Deti a mamy. Tie tiché hrdinky dnešnej doby, ktoré už šiesty mesiac zápasia o prežitie, len aby uchránili deti pred koronou. Nedalo sa objať sa. O to silnejšie a smädnejšie boli naše stretnutia. Lebo sme na seba tak dlho čakali. S nazbieranými pozdravmi, darčekmi a dojatím sme putovali juhom Slovenska k Marekovi do detského domova a pred západom slnka dorazili do malej južnej dediny pod Levice ku Kajke, k jej rodine so štyrmi deťmi. Ako sa deti zmenili! Kajka vyrástla, skrásnela a na kresbách, čo pripravila pre deti sa konečne objavili farby, slniečka, oblaky. Kríže, cintoríny s čierna, kvôli ktorým nás pred koronou už veľmi znepokojovala, sa vytratili. Kiež by navždy.
Či tá sladká clivota prišla dlhým západom južanského slnka, či zážitkom z toľkých dojatých, pred domami čakajúcich detí a mám? Alebo z nekonečných otázok tých ustaraných mám a detí, ako bude v septembri?
Čítať viac...
Či tá sladká clivota prišla dlhým západom južanského slnka, či zážitkom z toľkých dojatých, pred domami čakajúcich detí a mám? Alebo z nekonečných otázok tých ustaraných mám a detí, ako bude v septembri?
Tulipán Túr denník – 2. deň
V noci sme dorazili prespať do Tekova. A dnes ešte jedno mestské stretnutie v Leviciach a po obede už do hôr, do Rudohoria. Tibor, 12-ročný šikovný kresliar a jeho mamina už čakali pod obsypanou slivkou pred panelákom na okraji Levíc. Tiež opeknel, vyrástol a zjemnel.
A mamina, tak isto ako všetky mamy, čo na “túr” stretávame, schudnutá, zrobená, no pevná ako ženy vo vojne. Táto Tiborova je tiež sama s troma deťmi. Pracuje v priemyselnom parku kdesi za Levicami na tri smeny. Keby nie jej mamy, čo deti celé mesiace korony opatruje počas týždňa, nedala by to. Tak ako jej priateľka, ktorej deti práve zobrala sociálka, lebo nedokázala zarobiť na tri deti a nájom.
Od tichého dojatého Tibora berieme darčeky pre ďalšie deti, natočíme pár odpovedí jeho mamy, pár fotiek a opäť sa všetci nasilu a neradi lúčime.
Pred sebou máme dlhú cestu do Rudohoria. Pár hodín nám trvá, kým sa prehupneme do hôr. Do detského domova v Hriňovej. Za Aďkou, takmer nevidiacou rómskou dievčinkou, čo kreslí svoje sny.
Pred bránou domova už čaká zo desať domováckych detí. Vôbec nie ostýchavých, s Aďkou a s vychovávateľom ujom Ondrom nás spoločne vítajú a milo pozývajú ďalej. Domov má posedenie na veľkej pokosenej lúčine, konečne máme priestor a aj krásny slnečný čas sa deťom venovať. Náš z juhu dovezený melón u detí zabodoval. Oni upiekli pre nás jablkové koláče. A potom sprejové graffiti na dolnej záhrade. Sprejovanie je overený a istý úspech u detí. A pre tieto “zabudnuté” tobôž.
Stmieva sa. Nikto nás nevyháňa. A tak náš Edo ešte stíha s deťmi aj futbalový zápas.
Pri tejto návšteve sa už lúčime pokojnejšie. Je takmer noc. Deti idú spať.
A my opäť nocou túrujeme náš veľký Renault hľadajúc nocľah v stmavnutých kopcoch hriňovských lazov.
Čítať viac...
Od tichého dojatého Tibora berieme darčeky pre ďalšie deti, natočíme pár odpovedí jeho mamy, pár fotiek a opäť sa všetci nasilu a neradi lúčime.
Pred sebou máme dlhú cestu do Rudohoria. Pár hodín nám trvá, kým sa prehupneme do hôr. Do detského domova v Hriňovej. Za Aďkou, takmer nevidiacou rómskou dievčinkou, čo kreslí svoje sny.
Pred bránou domova už čaká zo desať domováckych detí. Vôbec nie ostýchavých, s Aďkou a s vychovávateľom ujom Ondrom nás spoločne vítajú a milo pozývajú ďalej. Domov má posedenie na veľkej pokosenej lúčine, konečne máme priestor a aj krásny slnečný čas sa deťom venovať. Náš z juhu dovezený melón u detí zabodoval. Oni upiekli pre nás jablkové koláče. A potom sprejové graffiti na dolnej záhrade. Sprejovanie je overený a istý úspech u detí. A pre tieto “zabudnuté” tobôž.
Stmieva sa. Nikto nás nevyháňa. A tak náš Edo ešte stíha s deťmi aj futbalový zápas.
Pri tejto návšteve sa už lúčime pokojnejšie. Je takmer noc. Deti idú spať.
A my opäť nocou túrujeme náš veľký Renault hľadajúc nocľah v stmavnutých kopcoch hriňovských lazov.
Tulipán Túr denník – 3. deň
Dnes máme posledný deň nášho putovania za deťmi z “tulipánu”. Tamara volala, že u nich všetci ochoreli. Padá nám teda Nové Mesto nad Váhom. Tešili sme sa na “Veľkú mamu” Tamaru, čo aj s bratom Dávidom, hoci takmer nevidia, roky v “tulipáne” krásne kreslia.
Jankin “turek” a hriňovská vianočka na raňajky pod obsypanou jabloňou na lazoch pod Poľanou nám uľahčujú rozhodovanie.
V doline pod nami zostala v domove Aďka a my ju zoberieme na výlet, napadlo nás. Keď nemôžme za Tamarou, splníme sen Aďke a zoberieme ju na výlet.
Tuším v každej dedine tu na strednom Slovensku je detský domov. Aďku od včera previezli do domova do Detvy. Ani ona sama nevie, prečo nešla na výlet s svojimi domovákmi do Bojníc.
Krúžime Detvou a v úhľadnom rodinnom dome hľadáme “odloženú” Aďku. Už dávno vieme, že svoju radosť nedáva najavo. Ale z kresieb vieme, že hoci tichá a zakríknutá, má srdce ako zvon.
Pár kilometrov od Detvy je hrad Vígľaš. Zahalení v rúškach cestujeme s Aďkou na hrad. Nikdy tu nebola. Híka z priepastí pod nami a tuším ešte viac z čokoládovej tortičky v nóbl hradnej cukrárni. Fotí si hrad, aby mala záznam pre novú kresbu.
Ako málo stačí ohúriť tieto skromné zabudnuté deti. Stíchnutú ju vraciame do domova.
Kruh sa končí. V aute cestou domov viazne rozhovor. Prešli sme stovky kilometrov za deťmi v ich domovoch. Videli sme ich príbytky, mamy, babky, vychovávateľov. Veľké starosti, toľko nádeje! Ale ako pomôcť, aby boli tieto deti, čo vôbec alebo takmer nevidia, deti z rozbitých rodín, strašne ale strašne chudobné deti, aby boli šťastnejšie.
Hádam, a my všetci v tom veľkom Renaulte uháňajúcim diaľnicou do Bratislavy, máme akýsi tichý záväzok.
Ďakujem Edovi, Janke, Zuzke, Viki a Maťovi za pomoc na “túr” a Martinovi za web.
Elena Kárová
koncept a realizácia akcie Tulipán Túr, 19. – 21. august 2020